Viete, čo majú spoločné hlavná administratívna budova Elektrární, Železničná stanica, Mestské divadlo v Žiline a letné kúpalisko v Rajeckých Tepliciach? No predsa architekta!
V mesiaci február si pripomíname 58. výročie úmrtia významného architekta funkcionalizmu Františka Bednárika. František Bednárik sa narodil v roku 1902 v moravskom mestečku Bystřice pod Hostýnem do osemdetnej rodiny stavebného podnikateľa Františka Bednařika a Boženy Bednaříkovej.
Otec sa videl vo svojom synovi, a preto ho poslal študovať na Štátnu odbornú školu staviteľskú do Brna. František dokončil strednú školu s prehľadom a po maturite nastúpil na Vysokú školu architektúry a pozemného staviteľstva v Brne. Popri štúdiu pracoval v ateliéri architekta Bohumila Hübschmana. Štátnu skúšku staviteľskú úspešne zložil v roku 1925 a v roku 1930 získal titul inžiniera na ČVUT Praha.
Po skončení vysokej školy sa František zamestnal vo firme svojho otca. Prostredníctvom stavebných objednávok sa dostal práve do Žiliny, kde sa podieľal na výstavbe domov na dnešnej Legionárskej ulici. Františkovi sa v Žiline zapáčilo. Usadil sa tu, rýchlo si našiel novú prácu aj priateľov. Založil si vlastnú stavebnú firmu, ale pracoval tiež ako samostatný architekt. V meste pod Dubňom sa zoznámil aj so svojom manželkou Martou Masaršovou, dcérou prednostu Železničnej stanice v Žiline. Zosobášili sa 1. decembra v roku 1928 vo farskom kostole. Mali spolu dve deti.
František bol všestranný človek. Okrem architektúry sa venoval aj súdnoznalectvu a podnikaniu. Vlastnil kameňolom Dubná Skala vo Vrútkach a aj Varínske asfaltové ťažiarstvo (starý lom v Nezbudskej Lúčke), kde sa doloval dolomitový štrk s prímesou asfaltu ako jediný v strednej Európe. Po znárodení týchto podnikov pracoval v nich ako vedúci, po roku 1950 ako stavebný technik pre Stredoslovenské pivovary Martin, pre Povereníctvo výživy a pre Krajský národný výbor v Žiline. František Bednárik zomrel ako 58- ročný 16. februára v roku 1960. Jeho niekoľkoročné pôsobenie v Žiline výrazne ovplyvnilo súčasnú tvár nášho mesta. Architektonicky sa podieľal na mnohých významných staviteľských projektoch.
Okrem hlavnej administratívnej budovy Elektrární spolupracoval so svojím švagrom Ferdinandom Čapkom aj na projekte Železničnej stanice a Mestského divadla v Žiline. Medzi ďalšie jeho diela patrí Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v lesoparku Chrasť (1928), Štátna ľudová škola v Žiline (dnešné gymnázium) na Veľkej Okružnej (1935) či Letné kúpalisko a hotel Laura v Rajeckých Tepliciach (1942/1944).
Navrhoval tiež verejné budovy v Banskej Bystrici, Piešťanoch, v Bytči, na Donovaloch aj v Tatrách (Štátna hvezdáreň na Skalnatom plese). Podľa jeho projektov sa vystavali mnohé školy a bitúnky na celom Slovensku.
Zdroj: Kniha Elektrárne (rok vydania 2015)
Snímky: Žilina – Gallery, sk.wikipedia, archív Istrofinal
-
- Na Mestskom divadle v Žiline (pôvodne Reprezentačný dom) spolupracoval F. Bednárik s O. Reichnerom a F. Čapkom.
-
- Bednárik sa podieľal aj na projekte Železničnej stanice v Žiline. Paradoxne si za manželku zobral dcéru prednostu stanice.
-
- František Bednárik
-
- Ikona funkcionalizmu. Hlavná administratívna budova Elektrární je od roku 2011 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
-
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie bola v lesoparku Chrasť postavená na pamiatku vojakov padlých v 1. svetovej vojne.
-
- Nezmazateľná Bednárikova stopa na Skalnatom plese – Observatórium.
