Premyslenú estetiku vonkajších priestorov projektu bytových domov Kamence dotvoria diela súčasných umelcov. Jedno z nich už môžete vidieť na fasáde garáží orientovanej do vnútrobloku s ihriskom. O prvom umeleckom diele na Kamencoch sme sa zhovárali priamo s realizátorom maľby, ktorým je výtvarník a hudobník Mišo Ormos známy aj ako Prezident Lourajder či PLou.
Na Kamencoch si dostal priestor spestriť fasádu vnútrobloku orientovanú k ihrisku a k parku.
Aký motív si zvolil?
Moja realizácia je inšpirovaná pozorovaniami Ramóna y Cajala, pioniera neurológie. V mojej minuloročnej sérii obrazov som priamo vychádzal z jeho detailných perokresieb nervových buniek. Tie sú pre mňa zaujímavé z niekoľkých dôvodov. Prvým z nich je vzťah medzi mikroskopickým a makroskopickým svetom. Hľadám medzi nimi paralely, fascinuje ma zmena merítka. Ďalšou vecou, je vzťah medzi predmetnou realitou a abstraktným svetom. Je pre mňa lákavé maľovať zdanlivo abstraktne, nekonkrétne a voľne, ale pri tom odkazovať na rôzne veci z nášho hmatateľného sveta, ktoré ale môžu nášmu oku neraz ostávať ukryté.
Ako vznikala táto maľba? S akou technikou pacuješ?
Motív maľovaný v Kamencoch vychádza z mojich obrazov z minulého roka. Techniku aj kompozíciu bolo treba prispôsobiť majestátnej stene. Myslím, že sa to podarilo a výsledkom je celkom sebavedomá takmer 30 metrov dlhá realizácia. Snažil som sa do architektúry vstúpiť odvážne, nie však vulgárne. Pracoval som, pre mňa typicky, monochromaticky. Ako vždy, či už na plátno, alebo na stenu, maľoval som akrylom. Snažil som sa vytvoriť maľbu tak, aby bola rozpoznateľná z veľkej diaľky, ale zároveň bola zaujímavá aj v detaile. Prechádzam od šrafúry a obťahovej linky drobným štetcom, až po masívne hravé roztancované línie maľované valcami.
Má toto dielo aj nejaké skryté posolstvo?
Keďže som od počiatku vedel, že maľba bude vytvorená na stene pred detským ihriskom, hľadal som v mojom portfóliu existujúcu tému, ktorá by pomohla tento priestor doplniť a rozvinúť. Po týždňovom uvažovaní som sa rozhodol previesť do nadrozmernej podoby moje drobné obrazy neurónov z minulého roka. Prišlo mi, že všetky metafory, ktoré v tých obrazoch badám sa výborne dopĺňajú s prostredím detského ihriska. Je to prevažne téma rastu a spájania. Hravosti. Vytvárania skupín. Vzájomnej interakcie. Druženia. Tak sa aj tvary neurónov v mojej maľbe naťahujú vláknami jedna k druhej. Rastú na hor. Sú si podobní aj tak každý iný. A aj tak sa „kamošia“. Držia sa spolu. Chcú sa objať. Pôsobia vlastne personifikovane, ako by to boli nejaké postavičky, rodiny. Niektoré vyzerajú, ako by tancovali, iné ako by si opekali pri ohni. Každému sa v nich zjaví niečo iné, je to trochu ako rorschachov test. Hravá maľba.
