Aj Istrofinal chce vidieť Sirotár v jeho pôvodnej podobe

 

 

Kostol Obrátenia sv. Pavla, svätostánok, ale i národná kultúrna pamiatka v 1,5 – ročnom procese obnovy. Rehoľa bratov kapucínov získala na projekt obnovy peniaze z ministerstva kultúry. Novinkou je, že sa rozhodli prinavrátiť kostolu tympanón s jezuitským „slnkom“. Symbol objavili na starých nákresoch len nedávno, preto nebol zahrnutý do projektu, na ktorý získali grant. Deficit v rozpočte ich však neodradil. Sú presvedčení, že táto dominanta na strechu kostola bezpochyby patrí. Istrofinal sa rozhodol pomôcť a finančne podporiť túto iniciatívu.

 

 

 

Objavilo sa slnko

 

 

Podobu kostola, ako ju poznáme z posledných rokov, nie je jeho pôvodná (vznikol v rokoch 1740-1750). Vladimír Majtan z Krajského pamiatkového úradu v Žiline má situáciu zmapovanú: „Už v minulosti sa robil reštaurátorský výskum, ktorý nám odhalil pôvodnú barokovú vrstvu z obdobia vzniku kostola. Na základe toho sme vedeli, že kostol bol čierno-biely, nebol taký plochý a na fasáde vznikali časti, ktoré vytvárali akoby iluzívnu plasticitu.“

 

 

Horná časť bola problematická, ťažko dosiahnuteľná, a keďže sa na nej nezachovali staré omietky, nebola zásadne v centre pozornosti. „Skôr sme sa venovali tomu, čo sme už našli a dá sa zrekonštruovať. Zaujímavé pre nás napríklad bolo to, že na kresbe z roku 1779 nie sú umelecky stvárnené tiene na fasáde, ale ide o naozaj tmavú farbu,“ pokračuje.

 

 

Práve táto zachovaná kresba bola kľúčová. Stratená kvalita neumožnila hneď identifikovať týčiaci sa symbol na tympanóne kostola, no pátranie dospelo k jednoznačnému záveru. „Došlo nám, že kresba je verne zachytená a objavili sme na jej vrchu trojuholníkový tympanón, na ktorom sa týčilo niečo okrúhle. Pri analýze sme zistili, že takéto dvojvežové barokové kostoly majú vždy nadstavec ukončený tympanónom a na vrchu sa nachádza jezuitský symbol, nazvime ho slnko. Vychádza to z prototypu jezuitského kostola Il Gesú v Ríme, ktorý je považovaný za prvú barokovú stavbu Európy. Takýmto vzorom pre jezuitov u nás je Universitätskirche vo Viedni, bývalý jezuitský kostol. Do tejto jezuitskej provincie patrili v rámci monarchie aj jezuiti, ktorí stavali kostol v Žiline, a ktorému bude vo finále vynovený Sirotár veľmi podobný. Vytvorili sme jeho deriváciu, z ktorej vznikla vizualizácia Sirotárskeho kostola v jeho čo najvernejšej pôvodnej podobe,“ uvádza Vladimír Majtán. Aj so slnkom, ktoré bolo celý čas na očiach, no predsa ho nikto nevidel.

 

 

 

Kapucíni rozhodli: áno, urobme to

 

 

Pokračuje brat rehole kapucínov Tomáš Fusko: „Jezuiti sú rehoľníci ako my, len majú inú charizmu. A my z histórie vieme, že majú znak, ktorý vystihuje ich Spoločnosť Ježišovu (tak sa nazývajú). Tým symbolom je slnko, v ktorom má všetko svoj význam – klince Ježišovho utrpenia, IHS ako skratka Ježišovho mena, hviezdy či lúče. Keď sa v marci tohto roku postavilo lešenie, našli sme hore malý, spolovice zničený kríž, ktorý nahrádza tento symbol. Ako sa už spomenulo, začali sme študovať staré fotografie, pohľadnice a materiály, čo sme mali k dispozícii, a zistili sme, že tam v minulosti naozaj bol. Preto začala diskusia s pamiatkarmi, či ho tam prinavrátiť, a rozhodli sme sa, že áno, urobme to a poriadne,“ dodáva.

 

 

Ako v každom projekte, kľúčové sú peniaze. Najskôr oslovili jezuitov na Slovensku, či takýto symbol neleží v ich skladoch. Neležal, ale táto aktivita ich mimoriadne potešila. Jezuitské slnko je teda už vo výrobe v umeleckom ateliéri v Kremnici, ale rehoľa stále hľadá sponzorov, ktorí by túto aktivitu finančne podporili.

 

 

 

 

 

 

 

 

                   

 

Z posledných rokov poznáme ten prvý pohľad (vľavo).  Po obnove získa nový šat a dominantu aj tympanón – podľa prototypu Univerzitného kostola vo Viedni (vpravo dole). Jezuitské “slnko” sa objavilo aj na starej fotografii Sirotára (vpravo hore). 

 

 

 

Pomohol „alchymista“ Krušinský

 

 

No dobre, rozhodli sa osadiť slnko na tympanón. Ale aké má byť veľké? Dĺžkové miery, pomery a násobky, od ktorých závisí aj výška a šírka jednotlivých častí nie sú v barokovej architektúre náhodné. „Keď sa pozrieme na starú architektúru, je taká malebná a pekná, pretože je symetrická. Tajomstvo je, že presne na centimetre sa pri nej opakujú isté pomery a násobky,“ vysvetľuje pamiatkár Vladimír Majtan a dodáva: „Až s funkcionalizmom prichádza architektúra pocitová a architekti navrhujú veci ako ich vidia a cítia. Už to jednoducho nemá takéto zákonitosti a niekedy vidieť, že architekt nemal svoj deň.“

 

Pri analýze dĺžkových mier zohral hlavnú úlohu architekt Peter Krušinský zo Žilinskej univerzity. Dĺžkové miery v minulosti neboli univerzálne, išlo skôr o lokálne dĺžky definované v daných oblastiach, ktorými sa riadili iba tam. Podľa toho sa však dá vystopovať aj geografický vplyv. Krušinský týmto spôsobom skúma aj Katedrálu Najsvätejšej trojice. Vie napríklad zistiť, že pokiaľ je nejaké okno odlišnej miery, ktorá sa používala na severe Talianska, musela sa sem dostať jedine odtiaľ. Týmto spôsobom analyzoval aj Kostol Obrátenia sv. Pavla, teda Sirotár. „Univerzitný kostol vo Viedni je jeden z prototypov barokových kostolov, ktorým by sme sa mali riadiť. Je to ten istý systém, ktorý je uplatnený aj v Žiline. Peter Krušinský vypočítal dané miery a vyšla z toho finálna vizualizácia. Zrazu aj plocha so zvlnenou rímsou tympanónu dostala inú logiku, piliere sú ukončené hlavicou a idú ďalej – niečo nesú, ale už nie niečo malé, nesú hmotu, ktorá je korunovaná mohutným jezuitským znakom. Toto je pre jezuitské kostoly typické,“ vysvetľuje Vladimír Majtan. Rovnako aj veľkosť slnka je napočítaná cez tieto pomery a má rovnaké zákonitosti ako vo Viedni.

 

 

 

Prečo sa to vlastne v minulosti zmenilo?

 

 

Jezuiti boli v roku 1773 zakázaní pre politické tlaky a pápež ich rehoľu zrušil. Hoci bola neskôr obnovená, do Žiliny sa už jezuiti nevrátili. Kostol sa stal mestským, kláštor bol predaný a do roku 1831 bol majetkom obchodníka s vínom. Potom ho kúpil nitriansky biskup Vurum (preto Vurumova ulica) a keďže zúrilo obdobie cholery a veľa detí ostalo bez rodičov, zriadil v ňom biskupský sirotinec. Z toho dôvodu nesie pomenovanie Sirotár. Neskôr bol kostol zverený do správy rehole sestier Vincentiek. Kláštor sa nadstavil o jedno celé podlažie, pretože ho bolo treba adaptovať na veľký počet detí. V roku 1848 celá Žilina zhorela a s ňou aj veľká baroková strecha Sirotára.

 

 

Po požiari krov obnovili. Minuli naň menej dreva, bol teda menší a lacnejší – spravili ho jednoducho taký, na aký v tej dobe mali. „Doteraz tam taký zostal. Počas požiaru sa zrútil aj celý štít a po obnove sa vymurovala jeho menšia náhrada, kvôli tomu, aby to nebolo zbytočne veľké, ťažké a predražené. Nejako zásadne neriešili architektonické záležitosti. V 80-tych rokoch prišiel ďalší požiar a potom sa v 20. storočí konali už len štandardné obnovy. Počas prebiehajúceho reštaurovania však dostávame kostol do podoby, v akej nebol možno už 200 rokov. A je obdivuhodné, že kapucíni sa snažia o zachovanie práve tej pôvodnej autentickej podoby kostola,“ dodáva Vladimír Majtan z Krajského pamiatkového úradu v Žiline.

 

 

 

 

 

  Obnovený Kostol Obrátenia sv. Pavla bude klenotom námestia. Tešíte sa aj vy? 

 

 

 

 

Rešpektujú priestor ako jezuitský

 

 

Podľa Tomáša Fuska sa nevylučuje, že rehoľa kapucínov obnovuje kostol na znaky inej rehole. „Užívame a rekonštruujeme priestory kostola, ktorý pôvodne patril jezuitom. A stále je to národná kultúrna pamiatka. Snažíme sa o zachovanie čo najviac architektonických prvkov, ktoré tu boli na začiatku. Rešpektujeme celý tento priestor a berieme ho ako jezuitský, a aj keď sme tu, nechceme ho meniť podľa nás. Stalo sa to už v minulosti – Kostol Obrátenia sv. Pavla je prispôsobený na rehoľu, ktorá tu v minulosti pôsobila po jezuitoch. Chceli zmeniť priestor podľa svojej cirkevnej symboliky, na svoju charizmu a vonkajšie znaky. Týmto smerom my nechceme ísť,“ hovorí.

 

 

Práce zatiaľ postupujú podľa plánu. „Držíme sa našich cieľov, i keď niekedy musíme spraviť kompromisy. V Rajskom dvore sa nám mení prestrešenie, ktoré bude oproti prvotnému zadaniu iné. No a novinkou je práve tympanón so slnkom,“ pokračuje brat kapucín a zároveň koordinátor obnovy.

 

 

Na finálny výraz sa už teraz teší. „Pre mňa osobne, ako pre kňaza a rehoľníka, to znamená veľa. Je to symbol, ktorý hovorí o Ježišovi Kristovi ako o Spasiteľovi a to je z pohľadu veriaceho veľmi silné. To, že ho bude vidieť z celého námestia, je ako istá forma apoštolátu – hovorí o Bohu, ktorého chceme zvestovať, v ktorého sme uverili a chceme ho dávať ďalej v našich životoch,“ uzatvára brat Tomáš.

 

Fotografie: archív Kostol Obrátenia sv. Pavla, Žilina



Kontaktujte nás
close slider

Kontrolná otázka *

* povinné polia

MENU