Hlavná administratívna budova Elektrární je z mnohých pohľadov výnimočná a pre tých, ktorí v nej nikdy neboli, možno aj trochu záhadná. Radi by sme vám ju preto postupne predstavili. Veríme, že jej príbeh bude pre vás rovnako zaujímavý ako pre nás.
Začiatkom 40-tych rokoch 20. storočia sa dynamicky rozvíjajúci sa podnik – Spojené elektrárne severozápadného Slovenska rozhodol pre výstavbu novej reprezentatívnej administratívnej budovy v areáli Elektrární v Žiline. Na novostavbu bola vypísaná architektonická súťaž, do ktorej sa prihlásili ako tandem aj architekti František Bednárik a Ferdinand Čapka – spoločne projektovali v roku 1939 železničnú stanicu v Žiline.
Ich víťazný návrh získal stavebné povolenie v auguste 1941 a stavba bola dokončená cez zimu 1942. Hlavný vstup do budovy navrhli architekti s predsadenou markízou na štyroch smerom dovrchu rozšírujúcich sa pilieroch. Na budovu nadväzovali dve krídla, smerujúce na Ulicu republiky a Kukučínovu ulicu. Obe krídla sa hmotovo i výrazovo podriaďovali vstupnej časti a boli navrhnuté s nižšou výškou. V centrálnom krídle s hlavným vstupom bolo umiestnené riaditeľstvo Elektrární, reprezentatívne a rokovacie priestory.
V krídle na Ulici republiky sedeli zamestnanci podniku. Presklené prízemie bolo výkladom pre obchodné priestory. V krídle na Kukučínovej ulici sa nachádzali byty. Na druhom nadzemnom podlaží bol situovaný riaditeľský apartmán, ktorý odzrkadľoval štandardy bývania spoločenskej elity v 40. rokoch minulého storočia. Luxusný apartmán mal niekoľko izieb, salón, jedáleň, spálňu, kúpeľňu a šatník. Súčasťou bytu mala byť aj zimná záhrada, ktorá sa pravdepodobne kvôli zníženiu nákladov nezrealizovala a zostala len veľká lodžia orientovaná do dvora.
V severovýchodnej časti bytu bola kuchyňa, prípravovňa a izby pre služobníctvo so sociálnym zázemím. Na treťom podlaží sa nachádzal menší byt. Na najvyššom poschodí boli tri hosťovské izby a zázemie pre apartmány na nižších podlažiach – práčovňa a sušiareň. Priestor vstupnej haly navrhli architekti tak, aby bol veľkoryso presvetlený. Sem umiestnili hlavné schodisko a výťah.
Navrhované materiály, ktoré mali byť použité vo vstupnej hale, boli nakoniec kvôli optimalizácii nákladov nahradené lacnejšími variantami. Naopak na kanceláriu riaditeľa sa s prostriedkami nešetrilo. Najmä na drevených podlahách a intarzovaných dverách s ušľachtilou drevenou dyhou. V suteréne budovy boli okrem tradičných pivničných priestorov (sklady, kotolňa, strojovňa atď.) vybudované aj dva kryty civilnej ochrany – pre kancelárie aj byty.
Okrem oceľovo-betónovej konštrukcie navrhnutej tak, aby odolala prípadnému vojenskému náletu (druhá svetová vojna), bol strop suterénu vystužený aj poistnou drevenou konštrukciou z kmeňov stromov, čo tomuto priestoru dodávalo zvláštny prírodný charakter.
Zdroj: kniha Elektrárne (autori Vladimír Majtán, Peter Štanský)
Rok vydania: 2015
